28. február – alebo prvý deň našej cesty
Je 3:45 a Tomáš mi práve volá, že zaspal... Pekne nám to začína! Ešte sme ani nevycestovali a už meškáme 30 minút. Alebo 40? 10 minút hore dole, proste meškáme. Cestou do Košíc a ďalej k hraniciam s Maďarskom nám jazdu komplikuje hmla, ale na maďarskej strane sa všetko mení – po hmle ani stopa, diaľnicu zvládame (presnejšie Peter Tabaka) s prehľadom a už pred ôsmou stojíme v dlhom rade áut, ktoré sa krok za krokom posúvajú smerom do Budapešti. Paráda! Dobrá nálada nám drží až do chvíle, kým zistíme, že sme zle odbočili... a začíname blúdiť. 10 minút, polhodinu, hodinu. V Budapešti "maturujeme" a už-už si pripúšťam, že k tomu, aby sme trafili na letisko Ferihegy bude najlepšie, ak sa zveríme do rúk skúseného taxikára... Našťastie, všetko sme na poslednú chvíľu zvládli a tesne po desiatej stojíme v rade na letisku pod tabuľkou Delta Airlines. Podrobná kontrola, otázky typu "veziete niečo nebezpečné, čo budete v USA robiť, ako dlho sa tam chcete zdržať" a môžeme bez stresu čakať na pokyn – nastupujte prosím do lietadla.
Už pri vstupe do lietadla spoločnosti Delta Airlines som zaregistroval, že nie je pravda, ak niekto tvrdí – letušky musia byť mladé a krásne! Ženy v rokoch sa snažia, ale napriek tomu sa niekedy zdá, že majú všetkého plné zuby... nepretržitých letov v lietadle, otravných pasažierov, turbulencie, ktorá sem-tam zatrasie lietadlom... už aby tu bol dôchodok! Koľko hodín sme strávili v lietadle? 8? 9? Je to jedno, väčšinou sme aj tak spali...
[imgPR]3272_1[/imgP]Estonec Muromec s Kokljajevovou priateľkou[//imgP]Newyorské letisko JFK nás privítalo ďalšími kontrolami – kontrola s odberom odtlačkov prstov a fotografovaním na imigration, vyzdvihnúť batožinu, opäť ju podať na let do Columbusu, ďalšia dôkladná kontrola (mohutná afro-američanka nám prikazuje vyzuť sa, všetko skenuje a pri osobnej prehliadke prichádzam o krabičku krému Nivea) a na poslednú chvíľu zvládame dobehnúť do sektoru "Gate 25", odkiaľ má odlet naše lietadlo. Samozrejme má meškanie... najprv zodpovedný pracovník hlási 3-4krát, že lietadlo nie je k dispozícii, pretože sa nedostavila posádka, o niečo neskôr nám oznámia, že lietadlo už odletelo. Bez nás. Zmeškali sme ho. A nie sme sami...
V rade ľudí počujem ruštinu a registrujem známu tvár ... viac ako 190 cm vysoký a 150 kg vážiaci ruský strongman Michail Kokljajev je neprehliadnuteľný! Iba nedávno sme o ňom na webe písali a tak už niečo o ňom viem – napr. že na minuloročnom "Arnoldovi" skončil medzi strongmanmi na 3. mieste a v Rusku je absolútne najlepší. Jeho partnerka ma o chvíľu presviedča, že nielen v Rusku, ale na celom svete... Ak sa zadarí, ukáže to už o chvíľu v Columbuse.
[imgPL]3272_2[/imgP]Strongman Kokljajev a rekordér v bench-presse Kuznecov[//imgP]"Priviet, ja Miša Kokljajev," pristupuje k nám Michail, keď sa mu zdá, že nejako podozrivo dlho sa rozprávame s jeho partnerkou. Stačí pár slov, viet, niekoľko vtipných poznámok v ruštine (ktoré mi pohotovo Kokljaev vracia a stávame sa neoficiálnymi členmi "komandy byvšego Sovietskogo Sojuza, kotoraja priežajet na Arnoľd Klasik" - mimochodom, medzi strogmanmi sa na súťažnom pódiu objavia piati Američania a piati "inostranci - cudzinci" z Ruska, Ukrajiny a Estónska... dokonalá imitácia súboja USA - Sovietsky zväz). Beriem do ruky videokameru a okrem Kokljajeva a Andrusa Murometca pár záberov urobím aj z Vladimíra Kravcova (v Columbuse bude súťažiť v disciplíne bench press... jeho sparing mi prezradil, že takmer zvládol 370 kg) i z Fínov (samozrejme, je medzi nimi aj Jani Murtomaki... zvládol v tlaku 400 kg), ktorí hneď po príchode zaľahnú do kúta a relaxujú.
Asi po hodine čakania sa dozvedáme, že najbližšie lietadlo do Columbusu odlieta za necelé dve hodiny a tak máme dosť času povyzvedať sa, akú majú borci momentálnu formu. Murtomaki odpovedá stroho – to sa ukáže až na samotnej súťaži - a aj Kravcov a Kokljaev nechcú predbiehať. Všetci majú za sebou 8 - 10 hodín v lietadle, hodiny čakania v letiskovej hale, očividne sú unavení a v porovnaní s Američanmi budú asi v nevýhode.
[imgPR]3272_3[/imgP]usmevavý Igor:)[//imgP]Po nekonečne dlho čakaní sme sa konečne dočkali lietadla! Nebolo veľké, ale bezpečne po 1,5 hodine letu pristálo na letisku v Columbuse. Očividne dolámaní siláci (neviem, čo to bolo za lietadlo, ale sedadlá boli tak malé, že sme sa na ne ledva vtrepali my s Tomášom... Nechápem, ako sa tam mohli poskladať 150kiloví strongmani a powerliftéri) si odobrali z príletovej haly svoje batožiny a ešte pred odchodom sme sa dohodli na zajtrajšom stretnutí. Mimochodom, majú rovnako ako my videokamery - vymeníme si navzájom všetko, čo nasnímame plus navyše im dám ako bonus fotografie. Ak sa samozrejme vydaria...
Tomáš medzi tým vyzdvihol auto z požičovne a bez problémov sme sa dostali do motela s názvom – SUPER 8 Motel. Cestou som zaregistroval obrovskú posilňovňu s nápisom Life Fitness (niečo na spôsob supermarketu BILLA), určite sa tam pôjdeme pozrieť. Zajtra... Vlastne dnes, pretože hodiny ukazujú 2:00 ráno miestneho času, u nás je už 8:00.
V nasledujúcej fotogalérii nájdete fotografie, ktoré sme spoločne s Tomášom Tóthom nafotografovali na letisku JFK v New Yorku večer a pri včerajšom celodennom pobyte v Great Columbus Conventional Center (práve tu bude prebiehať rozsiahle a prestížne EXPO, na ktorom - aspoň podľa informačného bulletinu - bude viac ako 650 prezentačných stánkov spoločností pôsobiacich na trhu s fitness náradím, športovými potrebami a doplnkami výživy).
Ďalšie fotografie / next pictures: www.eastlabs.biz
