Tento článek je velmi starý, informace v něm tedy už nemusí být zdaleka aktuální.
...na pódium vypochodovali borci z poslednej kategórie – nad 95 kg. V hľadisku (aj keď bolo len čiastočne zaplnené, veď na semifinále chodí divákov vždy menej, ako na finále) to zašumelo ešte viac a poviem vám, bolo sa opäť na čo dívať - z pätnástich chlapov bola dobrá desiatka v super forme! Pozorne som si ich prezrel jedného po druhom, odhadol prvú trojku a už pri ich predstavovaní som stláčal spúšť fotoaparátu. Pohyboval som statívom doprava i doľava, vyhýbal sa hlavám rozhodcov a keď to nestačilo, použil som osvedčenú taktiku – v angličtine som zakričal "hlava" a rozhodcovia sa odtiahli trošku bokom, aby nezavadzali. V tom šume a všeobecnom chaose (kulturisti na pódiu sa sácali, tlačili sa jeden pred druhého, hľadali si čo najvýhodnejšiu pozíciu a z hľadiska ich mohutne povzbudzovali výkriky ich priaznivci) som kútikom oka zaregistroval pohyb na pravo - Števo Havlík sa ku mne sklonil a zakričal do ucha: "Tí Poliaci sú neuveriteľne dobrí! Pozri na stodvadsaťdvojku..." Odlepil som oči od fotoaparátu a prižmúrenými očami (bez okuliarov vidím horšie) som si pozorne prezrel veľkého, trošku ušatého borca (vzdialene mi tým pripomínal Yatesa), ktorý sa naširoko usmieval na rozhodcov. Odrazu napol nohy, ktoré sa v sekunde pokryli žilami hrubými ako hady, ruky zatlačil dlaňami proti sebe a pri pohľade na hlboké, vyrysované, jemne prúžkované a predsa prekvapujúco veľké svaly pŕs, pliec a rúk muselo byť každému jasné – TO JE VÍŤAZ! Takú formu u amatérskeho kulturistu som naposledy videl snáď u Libora Minaříka z Brna. Zhlboka som sa nadýchol, zobral do ruky fotoaparát, obrátil som sa na Štefana a zakričal: "Ak toto nenafotím dobre, nebudem kľudne spať do konca roka!" Urobil som pár záberov, skontroloval ich na displeji a trošku som sa uvoľnil. Je to tam! Slodkievič bol na každom zábere úžasný (rovnako ako Cibuľa, Christov, Mozoláni, Lantos, Brzoszka atď.) a ja som už vedel, že tieto ME sú kvalitou súťažiacich určite najlepšie za posledných 20 rokov. Len aby sa moje fotky vydarili...
[urlG]880_1[/urlG]880_1[//urlG]
[urlG]880_2[/urlG]880_2[//urlG]
[urlG]880_3[/urlG]880_3[//urlG]
[urlG]880_4[/urlG]880_4[//urlG]
[urlG]880_5[/urlG]880_5[//urlG]
Ako to začalo
Poviem vám, cestovať do Budapešti je jednoduchá vec (určite jednoduchšie, ako hľadať bez mapy kongresové centrum, kde sa ME konali). Stačí zájsť kúsok za Bratislavu a po diaľnici ste tam za dve hodiny. Alebo aj za menej ako hodinu a pol, keď šoférom auta je taký Havlík (ak neviete, to je ten majster sveta v kulturistike, ktorý mi dal k dispozícii svoj bratislavský byt počas ME - dochádzanie bolo o niečo lacnejšie ako hotelová izba v Budapešti). Hotel, kde boli ubytovaní naši kulturisti sme našli aj vďaka šťastnej náhode nečakane rýchlo (dám vám typ - nájdite si diétou vychudnutého chlapa, ktorí chodí po ulici v teplákoch, je natretý kulturistickou farbou a on vás vždy dovedie k cieľu). Komunikácia s recepčnou prebehla bez problémov, v hale sme sa veľa nezdržali a už o 11.00 sme mohli skontrolovať formu slovenským reprezentantom. Stále tvrdím, že fotoaparát v ruke drzého človeka dokáže zázraky a opäť sa to raz potvrdilo – ja som si pohodlne ľahol do postele, priložil som si svoj Nikon D100 k oku a Mozoláni, Flimel, Cibuľa, Kokoška, Hlinka aj Krištof jeden po druhom pózovali a ukazovali, že im forma "skutočne došla". Došla! Boli určite lepší ako na Majstrovstvách Slovenska (ak mi neveríte, pozrite si čiernobiele fotky).
[urlG]880_6[/urlG]880_6[//urlG]
[urlG]880_7[/urlG]880_7[//urlG]
[urlG]880_8[/urlG]880_8[//urlG]
[urlG]880_9[/urlG]880_9[//urlG]
[urlG]880_10[/urlG]880_10[//urlG]
Pamätajte si, aj keď sú kulturisti naoko sebaistí, tí najlepší (na rozdiel od priemerných, alebo podpriemerných) stále pochybujú o svojej forme, o výsledku a skôr alebo neskôr sa spýtajú, ako ich hodnotíte. "Ako typujete?" nezvládol to Andy Mozoláni, ktorý bez prestávky do seba tlačil sušené ovocie (chudák, pár hodín pred vážením musel zhodiť takmer 2 kg - robí sa to kombináciou horúceho kúpeľa, acylpirínu a preháňadla ). "Bude nejaká medaila?"
Namiesto odpovede som vzal do ruky kúsok papiera a napísal svoje typy (Cibuľa 1.-2.; Hlinka 2.-3.; Mozoláni 1.-2.; Kokoška 3.-4.; Flimel 4.-5.). Nevidel som ich súperov, nevedel som koľkí sú a v akej forme, ale to, čo som videl pred semifinále, by určite stačilo aj slepému na to, aby sa trafil do čierneho. Papierik som poskladal, vložil do obálky a zalepil. "Stavte sa, že moje typy budú správne," ponúkol som stávku. Nikto ju ale neprijal...
Semifinále
Čo som to vravel o drzosti v kombinácii s fotoaparátom? Že dokáže zázraky? Opäť sa to potvrdilo! Vzal som si fotoaparát do ruky, brašňu s ostatnými fotopotrebami si Števo prehodil cez plece a takto sme v pohode prešli aj s ďalšími dvoma kamarátmi (Boris z Muscle and Fitness a Marcel) cez všetky kontroly v kongresovom centre a sadli si do prvého radu (samozrejme, neskôr sme si vyzdvihli VIP vstupenky, ktoré nám vybavila redakcia Muscle and Fitness). Sála sa pomaly plnila prsnatými fitneskami, alebo tzv. fitneskami v priliehavých tričkách s hlbokými, veľmi hlbokými výstrihmi (ktoré na seba upozorňovali hlasitou vravou a sem-tam núteným smiechom), nechýbali ani kulturisti rôznej úrovne, z ktorých pravdepodobne väčšina mala nejaké tráviace problémy, lebo krátko pred semifinále bola atmosféra v hľadisku ... akoby som to povedal... už viem - nedýchateľná (vysoký prídel bielkovín nestrávi každý, to už mi je po týchto ME jasné). Prišli aj obyčajní kulturistickí priaznivci. Rozhodcovia sa motali hore dole, občas sa zastavili pri Havlíkovi (bol som prekvapený, koľkí si ho pamätali z MS, alebo to bolo z výstavy FIBO?) a gratulovali mu k zlatej medaile, ktorú oficiálne konečne dostal v Budapešti. Mimochodom, odložil si ju do mojej fototašky. Neviete, kto by kúpil zlatú medailu z MS v kategórii do 85 kg?
Krátko pred nástupom súťažiacich v 65-ke si ku nám prisadol tréner reprezentácie Milan Čížek a pokojným hlasom povedal: "Tu máme medailu, možno dve!" Adam Cibuľa bol jednoznačný, o tom nebolo pochýb a prekvapujúco dobre sa držal aj mladý Hlinka. Niekto z mojich susedov sa hlasno zasmial (až o chvíľu som zistil, že to bol rozhodca z Bulharska a vtedy som si pomyslel - čo sa ten somár sprostý smeje, veď oni okrem vzpieračov a Tribulusu nič nemajú, tak čo sa rehoce?). Keď sa obaja začali strkať na pódiu a rozhodca na pódiu ich znova a znova tlačil späť, akoby im chcel povedať: "Chlapci, ste jasní medailisti, tak nerobte hlúposti, načo sa trápiť..." Počkal som si na Adamov "hrudník z boku", priblížil som si ho pomocou objektívu (pri pohľade do hľadáčika som musel prehltnúť, keď som videl tú hustú spleť žíl na jeho pleciach a prsiach) a pár krát cvakol fotoaparátom. Nechcelo sa mi veriť, že Adam žije takmer ako bezdomovec s manželkou a piatimi deťmi v miestnosti 4x4 metre, bez vody a plynu (ale s elektrikou, ako dodal Adam), trénuje na dnešné časy v primitívnej posilovni, v darovaných teplákoch a teniskách a pri tom robí na píle... a predsa je to tak! Zo zadu ktosi zo Slovákov vykríkol: "Ten Adam je d-o-b-r-ý! Cibuľa, Cibuľa, Cibuľa..."
[urlG]880_11[/urlG]880_11[//urlG]
[urlG]880_12[/urlG]880_12[//urlG]
[urlG]880_13[/urlG]880_13[//urlG]
[urlG]880_14[/urlG]880_14[//urlG]
[urlG]880_15[/urlG]880_15[//urlG]
V 70-ke som pochopil, prečo si rozhodca z Bulharska dovolil smiať sa – ich Christomír Christov bol v takej forme, že zlato mu nemohlo ujsť, aj keby sa vo finále zhoršil o 100% (keď som v noci už v Bratislave prezeral na PC jeho fotografie, kamarát, ktorý bol pri tom, mu typoval minimálne 90 kíl a ja som sa mu ani nečudoval). Zadok vysekaný na kosť, kučeravý chrbát, prúžkované stehná. To je kulturistická forma! To je forma budúceho majstra Európy (aj keď Maďari kričali o dušu Foldi, Foldi, každému bolo jasné, že víťaz bude z Bulharska). Vlado Krištof v tak silnej konkurencii nemal jednoducho šancu a ani Peter Čížek z Čiech nevyzeral na jasného medailistu, aj keď sa snažil ukázať, presadiť sa. Obom som venoval pár záberov...
[urlG]880_16[/urlG]880_16[//urlG]
[urlG]880_17[/urlG]880_17[//urlG]
[urlG]880_18[/urlG]880_18[//urlG]
[urlG]880_19[/urlG]880_19[//urlG]
[urlG]880_20[/urlG]880_20[//urlG]
...a potom som už len čakal, čo nám ukáže Christo.
[urlG]880_21[/urlG]880_21[//urlG]
[urlG]880_22[/urlG]880_22[//urlG]
[urlG]880_23[/urlG]880_23[//urlG]
[urlG]880_24[/urlG]880_24[//urlG]
[urlG]880_25[/urlG]880_25[//urlG]
Druhý diel nájdete tu.
