Fajčenie

„Je to zvyk, ktorý sa protiví oku, hnusí sa nosu, škodí mozgu, je nebezpečný pre pľúca a je to čierny dym, ktorého zápach pripomína dym z priepasti Styx“.

Takto charakterizoval fajčenie v r. 1604 anglický kráľ Jakub, ktorý bol pravdepodobne prvým vážnym bojovníkom proti fajčeniu. Svoj názor potvrdzoval tým, že za fajčenie udeľoval trest smrti. Turecký sultán Murad dával miernejšie tresty - fajčiarom dal odrezať nos. Ruský cár netrestal fajčiarov telesne, len ich poslal do vyhnanstva na Sibír. Takto boli fajčiari trestaní za svoj zlozvyk pred stáročiami a ako sú trestaní na vlastnom zdraví dnes, vám objasním v nasledujúcom článku.

Aby sme pochopili podstatu súvislosti medzi týmto zlozvykom, ktorému holduje aj množstvo športovo aktívnych ľudí a poškodením organizmu, musíme sa zaoberať dvomi otázkami. Jednou je účinok nikotínu na organizmus a druhou je vplyv cigaretového dymu a jeho zložiek na zdravie človeka.

Nikotín

Nikotín patrí medzi alkaloidy. Z tabaku ho izoloval Nicolas Vauquelin v roku 1809. Nikotín sa v mozgu viaže na acetylcholínové receptory nikotínového typu, zvyšuje produkciu dopamínu a ovplyvňuje predovšetkým mezolimbický systém. Aktivuje súčasne sympatikus a parasympatikus. Výsledkom jeho pôsobenia je, že v stresovej situácii pôsobí relaxačne a naopak v kľude pôsobí povzbudzujúco. Nikotín okrem účinku na mozog zvyšuje aj frekvenciu srdca, krvný tlak a dráždi sliznicu dýchacích ciest a u začínajúcich fajčiarov je práve nikotín zodpovedný za nevoľnosť a prípadné zvracanie. Nikotín uvoľnený účinkom tepla sa dostane do mozgu veľmi rýchlo – už za 10 sekúnd. Takto sa fajčiari vyhnú pomalému vstrebávaniu účinnej látky z tráviaceho traktu a jeho detoxikácii v pečeni. Aktívna dávka nikotínu je 0.2 mg (čomu zodpovedá koncentrácia v krvi okolo 10 ng/ml). Priemerná cigareta obsahuje 8 - 9 mg nikotínu, z toho sa do krvného obehu dostane 0.3 - 3 mg a jeho koncentrácia v krvi dosiahne 20 ng/ml. Polčas nikotínu v krvi je asi 40 minút. Návykoví fajčiari si zapaľujú cigaretu každú polhodinu a udržujú si tak stálu koncentráciu nikotínu v krvi.

Teraz sa možno spýtate: Kde je problém? Problém z nikotínom spočíva v tom, že je návyková látka. Prave nikotín u približne 90 percent fajčiarov spôsobuje, že nie sú schopní prestať, aj keď si sú vedomí škodlivosti ich zlozvyku. Látkou ktorá v skutočnosti poškodzuje zdravie je...

...cigaretový dym.

Horenie cigarety nie je dokonalé horenie (pri dokonalom horení je produktom oxid uhličitý a voda), jeho hlavným produktom je dym, ktorý okrem nikotínu obsahuje aj mnohé organické a anorganické látky. Po usadení dymu ostáva tmavý, nepríjemne zapáchajúci decht. V dvoch litroch dymu z jedinej cigarety sa nachádza asi 30 mg dechtu (za 25 rokov a pri fajčení 10 cigariet denne je to viac ako 2,5 kg dechtu. V súčasnosti je v cigaretovom dyme identifikovaných asi 5000 latok a väčšina z nich je škodlivá pre organizmus. Ich hlavné skupiny sú nasledovné:

• 1. Kondenzované aromatické uhľovodíky (benzpyrén, benzantracén, anilín a i.). Sú to silné karcinogény (rakovinotvorný účinok), niektoré sa aktivujú v pečeni.
• 2. Nitrozlúčeniny (mutagény, karcinogény).
• 3. Nízkomolekulové toxické organické zlúčeniny (formaldehyd, amoniak, kyanid).
• 4. Kovy (nikel, kadmium, meď).
• 5. Bioreaktívne formy kyslíka a dusíka (voľné radikály, oxidy dusíka, peroxid vodíka atď.), alkylperoxidy, epoxidy.
• 6. Oxid uhoľnatý. Premení hemoglobín na karboxyhemoglobín, ktorý nie je schopný prenášať kyslík (karboxyhemoglobín u silných fajčiarov môže dosiahnuť hodnoty nad 10% z celkového hemopglobínu, čo už vedie k problémom pri zásobovaní tkanív kyslíkom). V krvi fajčiarov je vysoká aj koncentrácia methemoglobínu, ktorý je rovnako neschopný prenášať kyslík.

Voľné radikály, antioxidanty a ich vzťah k fajčeniu

Jediným vdychom sa do organizmu dostane 10¹⁴ voľných radikálov a bioreaktívnych metabolitov kyslíka. Medzi nimi je možné nájsť všetko, čo je škodlivé. Koncentrácia NO v dyme dosahuje 500-1000 ppm. K radikálom z dymu sa ešte pridajú voľné radikály produkované fagocytmi (fagocyty sú biele krvinky pohlcujúce mikroorganizmy a voľné radikály využívajú na ich ničenie, ak ich je však veľa, dôjde k poškodenie tkaniva v blízkosti fagocytov) dýchacích ciest, ktoré sú aktivované dráždivým účinkom dymu a nikotínu na sliznice. U pasívnych fajčiarov je ich produkcia dvoj až štvornásobne zvýšená oproti norme. Po vyfajčení jednej alebo dvoch cigariet už o hodinu klesne antioxidačná kapacita plazmy. Chronickí fajčiari majú obyčajne nízke hladiny vitamínov C a E, beta-karoténu ako aj hladinu selénu. Nie je však známe, do akej miery k tomu okrem fajčenia prispieva nesprávna životospráva a strava fajčiarov. Narastá u nich aj koncentrácia lipoperoxidov a karbonylov bielkovín, čo je dôkazom ich poškodenia!

Fajčenia a ischemická choroba srdca

Epidemiologické údaje sú jednoznačné – fajčenie v každom prípade znamená aspoň dvojnásobné zvýšenie rizika jednotlivých foriem ICHS vrátane infarktu myokardu. Napriek tomu nie je presne objasnená podstata súvislosti medzi fajčením a aterosklerózou (práve ateroskleróza najčastejšie spôsobuje infarkt a ICHS). Je viac - menej pravdepodobné, že v tomto procese dôležitú úlohu majú oxidované LDL častice (sú to častice prenášajúce cholesterol, ak sú poškodene, tak cholesterol sa vo väčšej miere usadzuje v cievach) a všeobecný deficit antioxidantov u fajčiarov. K tomu pristupujú ďalšie faktory, ako hypoxia zo zvýšenej koncentrácie HbCO v krvi, časté zápaly dýchacích ciest s nepriaznivou odozvou na celý organizmus a mnohé iné.

Záver? Podľa údajov časopisu Time denne zomrie na následky fajčenia 1100 ľudí a očakávaná doba života fajčiarov je o 8 – 10 rokov kratšia ako doba života nefajčiarov..

Zdroj:
Spracované podľa prednášky, ktorej autorom je doc. MUDr. Oliver Rácz, CSc., mim. prof, prednosta Ústavu patologickej fyziológie na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach