[Text: Igor Kopček] Máme za sebou súťaž súťaží, máme za sebou Mr. Olympia 2007, ktorá sa zapíše do histórie. Prečo? Z viacerých dôvodov... Napriek predpokladom a očakávaniam, priniesla ešte hlbší pád bývalého kulturistického kráľa Ronnie Colemana (a to v každej reklame na Mr. Olympia 2007 sa opakovala ibe jedna veta: dokáže Ronnie získať opäť titul do svojich rúk, alebo Jay potvrdí svoje minuloročné prvenstvo?). Na trón po druhý krát posadila Jay Cutlera vo forme, o ktorej sa bude diskutovať dlhé týždne a mesiace, naplnila dva roky staré tvrdenie Ronnieho Colemana, že Victor Martinez by mohol túto súťaž niekedy v budúnosti vyhrať (myslím, že aj Martinez je spokojný, aj keď k víťazstvu mal blízko... bola to jeho štvrtá Mr. Olympia, opäť sa posunul o stupienok vyššie, od Arnold Classic 2007 na seba dokázal nalepiť nejakú hmotu a určite vie, že ak bude kvalitnejší, tvrdší, prúžkovanejší a ak sa súperi nezlepšia, môže v budúcom roku uspieť). A hlavne... Mr. Olympia 2007 kulturistickému svetu ukázala potenciál mladého Nemca Dennisa Wolfa, ktorého vďaka rapídnemu zlepšeniu mnohí pasovali na jedného z najväčších kandidátov na titul Mr. Olympia (ak popracuje na chrbte a pažiach, slabšie lýtka mu nikto vyčítať nebude).
Nechcem nikomu kaziť ilúzie a už vôbec nie kritizovať osobný názor, ale Jay Cutler vyhral (podľa nami oslovených účastníkov Mr. Olympia v rolách súťažiacich, rozhodcov, divákov - ale aj podľa dvoch ďalších členov EastLabs.biz Teamu, s ktorými som bol v Las Vegas - pripomeniem, že sú to kameraman Marek Baják a moderátor Jozef Garec) zaslúžene. Dokonca aj na druhý deň po súťaži, na seminári s hviezdami Olympia Weekendu, nikto zo zúčastnených nekritizoval rozhodnutie arbitrov, nikto neprotestoval proti svojmu umiestneniu (semináru sa zúčatnilo cca 500 fanúšikov... vrátane nás; press akreditácia nám otvárala dvere všade, s výnimkou zákulisia) a bolo zaujímavé sledovať, ako Cutler, Martinez, Jackson, Charles, Freeman rozprávali o svojej príprave, prípadne komentovali vystúpenie svojich súperov - vyjadrovali sa o nich s rešpektom a úctou aj napriek tomu, že ich pred cca 10 - 12 hodinami nedokázali poraziť. Coleman prišiel až po pol hodine bočným vchodom, a keď si ho priznivci všimli, privítali ho búrlivým potleskom, ktorý bývalého kulturistického kráľa opäť dojal k slzám. Samozrejme, napriek jeho 4. miestu mal stále očividný rešpekt nielen u divákov, ale aj - teraz už bývalých - súperov). Dokonca i Ronnie ohodnotil Cutlerove víťazstvo za zaslúžené a potvrdil tak správnosť rozhodovania. Zaslúžené vzhľadom na podmienky, v akých súťaž Mr. Olympia prebiehala, vzhľadom na kritéria a hlavne spôsob rozhodovania, ktorý existuje na súťažiach v USA. Prečo? Vysvetlím...
U nás v Európe, na Slovensku (ale aj v Čechách) najlepšie pozície, z ktorých je najlepší výhľad na pódium, majú... rozhodcovia. Na Mr. Olympia tieto pozície obsadili sponzori - a nebolo ich málo! Vyhradili im 6 - 7 radov. Až za nimi boli rozhodcovké stolíky (navzájom oddelené ministenami... zrejme preto, aby rozhodcovia od seba neopisovali). Z môjho pohľadu teda veľmi, veľmi ďaleko na to, aby mohli dokonale vidieť všetky detaily z formy súťažiacich. Možno aj to zapríčinilo nedocenenie napríklad Silvia Samuela.
Navyše - pódium bolo nezvyčajne vysoko! Marek, Jozef aj ja sme sedeli v dvoch radoch tesne za rozhodcami (mimochodom, neviem podľa akého kľúča prideľovali organizátori, kde kto bude sedieť, ale prekvapilo ma, že až za nami sedeli ľudia z viacerých amerických médií, ktoré píšu o kulturistike a fitness... pripomeniem, že Marek a Jozef boli akreditovaní za EastLabs, ja za našu edíciu časopisu MUSCLE&FITNESS) a súťažiacich sme videli od členkov vyššie - odhadujem, že rozhodcovia tak od kolien... a lýtka im nevideli.
V minulosti sa objavovali signály, že rozhodcov (alebo skôr ich spôsob rozhodovania) ovplyvňujú okrem organizátorov najmä sponzori, prípadne niekto z bratov Weiderovcov, ktorí organizačne zastrešovali súťaže Olympia Weekendu. Je pochopiteľné, že ak dávam peniaze niektorému z profíkov, mám záujem, aby na Mr. Olympia skončil čo najvyššie! Pomôže to biznisu, pomôže to obchodu... Aj včera sa na pódiu objavili bratia Weiderovci - Ben prišiel po vlastných, ale Joea museli doslova doniesť... verte mi, už to nie je ten všade propagovaný, vitálny tréner šampiónov. Tak ako roky pribudli nám, ktorí sme sa s kulturistikou zoznámili v 80. rokoch (už ani my nie sme tí nadšení mladíci, ktorí by kedykoľvek za kulturistikou šli trebárs aj na druhý koniec sveta), aj jeho vek tvrdo poznačil a neviem si predstaviť, že tento pán by mohol včera večer niekomu niečo prikazovať. Pripúšťam... osobné sympatie, priateľské väzby, ohľad na záujmy ľudí, ktorí do kulturistiky v USA investujú peniaze (ak sa nepletiem, včera rozdelili medzi súťažiacich milión USD) mohli aj v rozhodcovskej jedenástke nájsť nejakú odozvu, ale otvorme oči... rovnako je to všade na svete. Aj na kulturistických ME alebo MS existujú určité osobné väzby na rozhodcov, "zákulisné" tlaky, ktorým sa hovorí "športová diplomacia" a ktoré dokážu "posunúť" niekoho z kulturistov a fitnessiek o nejaký ten stupienok vyššie... tak prečo by práve Mr. Olympia mala byť výnimkou?
Ale snáď k akej-takej objektívnosti včera prispelo pár drobností, o ktorých mi rozprával krátko pred semifinále Ing. Peter Uríček - sekretár Slovenskej asociácie kulturistiky, fitness a silového trojboja - ktorý v Las Vega pôsobil ako jeden z rozhodcov. Priznávam, ani ja som nevedel, že tohtoročnú Mr. Olympia bude rozhodovať 11 rozhodcov, pričom o umiestnení súťažiacich v jednotlivých kolách rozhodne súčet iba piatich známok - 3 najvyššie a 3 najnižšie sa škrtajú. Ak to platilo aj včera a predvčerom, nevidím dôvod pochybovať o nejakej neobjektívnosti.
Pravdou ale je, že každý z nás má iný názor na to, akým smerom by sa mala kulturistika uberať, každý si pod súťažnou formou predstavuje niečo iné a rozdielne názory určite sú aj na kritéria, ktoré by držiteľ titulu Mr. Olympia mal spĺňať. A rozhodnúť sa je niekedy veľmi zložité, najmä ak je možnosť výberu...
Podľa môjho názoru (neriešte ho... nevnucujem vám ho), ak by rozhodovala iba forma, vyhral by Silvio Samuel - nikto z prítomných pánov sa neprezentoval na Mr. Olympia 2007 vo forme, ktorá by sa tej jeho čo i len priblížila. A vo finále medzi ním a ostatnými bol takmer priepastný rozdiel. Hustota, extrémna tvrdosť, papierový vzhľad pokožky, žilnatosť... bolo tam všetko.
Ak by rozhodovala iba svalová vyrovnanosť, novým Mr. Olympia by bol niekto z dvojice Vitor Martinez - Dexter Jackson.
Ak by rozhodovala iba veľkosť, masívnosť kombinovaná s estetikou, tak novým Mr. Olympia by sa stal - aj podľa názoru veľkej časti divákov - Dennis Wolf (mimochodom... bolo zábavné sledovať reakcie divákov tesne pred tým, ako vyhlásli nového Mr. Olympia; keď Bob Cicherillo povedal dlho očakávanú vetu "novým Mr. Olympia sa stáva..." po ktorej nasledovala dramatická pauza... niekto spoza nás vykríkol... Dennis Wolf! Bolo jasné, že Wolf si získal v Las Vegas aj v celom kulturistickom svete veľa priaznivcov).
A kde je Jay? Niekde v strede... Zo všetkého mal po kúsku a v konečnom dôsledku (možno aj pod vplyvom už spomínanej "športovej diplomacie") vyhral. Mal dostatočne veľkú hmotu, akú-takú kvalitu, nemal výraznú slabinu v svalovom rozvoji a v jeho prospech hovorila už spomínaná "športová diplomacia". Preto vyhral. No nie náhodou... zaslúžene!
A poradie na ďalších miestach? Viem, že si veľa priaznivcov nezískam, ale prezradím vám to moje - priznávam, keď na pódiu stáli vedľa seba Dennis, Dexter, Victor, Melvin, Ronnie a Jay, ťažko bolo rozhodnúť na prvý pohľad, kto má byť 1., 2., 3. alebo 4. Na 6. miesto určite patril Melvin, 5. by som dal Ronniemu, 4. alebo 3. Dennisovi, 4. alebo 3. Dexterovi a 2. miesto ostalo (pri známych skutočnostiach) pre Victora. Mimochodom, aké by bolo to vaše poradie, ak by ste rozhodovali Mr. Olympia 2007? Aby sa vám ľahšie rozmýšľalo, ponúkam vám malú časť fotografií, ktoré som nafotil z večerného finále.
