O tomto víkendu se koná v USA druhá největší událost světa profesionální kulturistiky - Arnold Classic 2007. Na tuto soutěž odletěli i Igor Kopček a Tomáš Tóth - redaktoři slovenského serveru EastLabs.biz - a my Vám jejich reportáže (pochopitelně s plným svolením autorů) budeme v nejbližších dnech exkluzivně zprostředkovávat!
"Do ...!" Všetci traja sme vyslovili tú najsprostejšiu nadávku, keď sme v Budapešti neviem po koľký krát zle odbočili. Motáme sa tu ako turisti a od letiska sme vzdialení... no, taxikár nám pred chvíľou povedal, že dobrých 20 km. V tej zápche aj hodina môže byť málo... Na letisku Ferihegy 2 som bol viac ako dvadsať krát a práve teraz, keď nás najviac tlačí čas... blúdime, blúdime, blúdime! Tomáš Tóth (ktorý na "Arnolda" letí spoločne so mnou) ráno zaspal a tak ma ani neprekvapil ďalší z trefných komentárov kamaráta Petra Tabaku, ktorý bez námietok súhlasil, že nás odvezie na letisko: "Kec še dari, ta še dari..."
Kto bol v Budapešti, určite so mnou bude súhlasiť – tak zle označením vybavené snáď nie je žiadne z hlavných miest. Zlatá Bratislava, zlatá Praha, Vilnius, Varšava, Kyjev! Ďalšia obchádzka, ďalšia jednosmerka... V duchu sa modlím, aby sa konečne objavila vytúžená štvorka – číslo, ktorým je označená cesta vedúca na letisko. Neuveriteľné! Zázrak? Alebo iba šťastie? Rovno pred nami do očí bije informačná tabuľa, na ktorej svieti očakávané číslo. Koľko máme do odletu lietadla? Ešte niečo cez hodinu, ale po "jedenástom" sa všetci cestujúci do USA musia podrobiť dôkladnej kontrole a tá si vyžaduje čas. Peter s prehľadom bývalého vojaka cudzineckej légie dupne na plyn Pasata a so slovami "bolo už na čase" na červenú preletí cez križovatku ....
Pekne od začiatku
Február začal veľmi zle. Na čo som siahol, to som pokazil. Nedarilo sa. Stres, stres, stres... Navyše z týmu ľudí, ktorí prispievajú na web, odišiel Peter Andrejco a v extrémne krátkom čase sme museli nájsť odpoveď na otázku - kto ho nahradí? Priznávam, nie je jednoduché nájsť náhradu za človeka, s ktorým spolupracujete viac ako rok... všetko si vyžaduje skúsenosti i čas. Aj web... niekde som to už spomínal, že robiť web, to je beh na dlhé trate. Ak na ňom budeme zverejňovať zaujímavé informácie, návštevníci budú pribúdať. Ak nie... návštevnosť bude klesať. A tá naša už začala klesať... Padol návrh – čo tak na poslednú chvíľu "vybaviť" našu účasť na Arnold Classic 2007 (i tak sme sa po MS v Ostrave rozprávali o tom, že skúsime poslať niekoho od nás trebárs na Mr. O... Aspoň si otestujeme, ako to je s vízami do USA? A napísať o "Arnoldovi" pár článkov, pridať nejaké videoklipy, fotografie... Hlavne, všetko zvládnuť v krátko čase! A každý deň to posúvať na web...
Pomoc prisľúbil šéfredaktor najpredávanejšieho časopisu s našou tematikou Ľudo Major (nemusím snáď písať, že sa jedná o Muscle&Fitness, že?) a našou úlohou bolo už len získať víza. Hm... už len! Niekto vraví, že získať víza do USA je takmer nemožné. Iní to považujú za hračku...
Dám vám radu. Ak chcete víza do USA, precízne vypíšte vstupný dotazník a pripravte sa veľmi dôkladne na pohovor – jednoducho ľudí z ambasády musíte presvedčiť, že vo vašich plánoch nie je prispieť k ďalšiemu zvýšeniu počtu ilegálnych prisťahovalcov. My (t.j. Tomáš Tóth, ktorý v pôvodne plánovanej zostave nahradil moderátora Joža Gareca, a ja) sme sa pripravili najlepšie ako sa dalo - živnostenské listy, doklady, že vlastníme nejaký nehnuteľný majetok (nie veľký), časopisy s fotografiami, pod ktorými figurujú naše mená a napriek tomu, že z bankových výpisov bolo každému jasné "naše účty nie sú preplnené na prasknutie" (ale aspoň si nepožičiavame a nezabúdame, že požičané musíme aj vrátiť). Stačilo to! A možno najviac zavážil sprievodný list Ľuda Majora, ktorému sme sľúbili dodať deň po súťaži fotografie (ak sa vydaria, objavia sa už v aprílovom čísle M&F). Ťažko povedať... Mimochodom – do dotazníku píšte naozaj všetko. Tomáš tam napríklad neuviedol, že pri poslednom polročnom pracovnom pobyte v USA spáchal dopravný priestupok (v dotazníku je taká otázka - spáchali ste na území USA nejaký zločin? - a Tomáš nechal riadok určený pre odpoveď prázdny) a skôr, ako mu na americkej ambasáde dali víza, preverovali si ho až cez FBI. Stálo to iba "maličkosť" – ďalších 85 USD - a moje nervy...
Víza sme mali a do odchodu nám ostávalo iba 8 dní, počas ktorých zapracoval Tomáš – vybavil ubytovanie, zabezpečil nám auto priamo v Columbuse, dohodol stretnutia s chlapcami, ktorí sa venujú kulturistike a s ktorými by sme sa mali zísť v Columbuse aj New Yorku... Ľudo dodal podklady k akreditácii a dva dni pred odletom aj oficiálne potvrdenie organizátorov súťaže Arnold Classic 2007, že nás očakávajú ako zástupcov webu East Labs a M&F. A mohli sme začať baliť... Ozaj, ešte poznámka – ak vás zaujíma, čo nás bude Arnold stáť, spočítajte si to (ak máte chuť): víza – 2x 100 USD; spiatočná letenka – 2x 17500 Sk; ubytovanie s tým, že máme k dispozícii Ford Focus počas celého pobytu v Columbuse – 2x 250 USD + 200 USD za auto; k tomu pár dolárov, čo minieme na stravu, niečo na benzín. A aby som nezabudol – práve Jozef Garec všetko v podstatnej miere financuje...
27. február – alebo pred prvým dňom našej cesty
Už ráno som si hovoril, že dnes zvládnem všetko bez náhlenia, bez zbytočného zhonu. Ako často, aj teraz som sa mýlil... Z redakcie nemeckého SporteRevue prišiel e-mail, že majú záujem o ďalšie fotografie z MS v Ostrave. Ak som chcel stihnúť termín uzávierky, musel som im venovať takmer 4 hodiny z drahocenného času... Väčšinou všetky naše fotografie upravujem sám a aj teraz to nebolo ináč (priznávam... asi 10 minút som sa tešil z toho, že na titulke aktuálneho marcového čísla je moja fotografia Rakúšana Mária Hemmera, takže 4 hodiny v kuse som za PC nesedel). Nasledoval telefonát s Tomášom, ďalšiu hodinku mi zabrali inštalácie nového "softvéru" do notebooku, necelú hodinu trvalo overovanie si kompaktibility externých zariadení (bože... ako dôležito sa dá pomenovať skúšanie toho, či fotoaparát a videokamera fungujú a po pripojení k počítaču budú v režime "sme pripravení, rob si s nami čo chceš"), potom rýchlo spracovať podrobný harmonogram súťaže, ďalší telefonát s Tomášom, zmeniť Sk na USD, spojiť sa s Paťom Kamačajom (to je ten úspešný naturálny kulturista, s ktorým by sme sa mali stretnúť na Kennedyho letisku v New Yorku), e-mail pre Maťa Hrica (ďalší Slovák – kulturista, ktorý by mal za nami dôjsť z Chicaga), opäť telefonát s Tomášom, káva s Petrom Tabakom, ktorý nás ráno o štvrtej vezie do Budapešti, telefonát (a poďakovanie) do redakcie M&F za to, že nám zariadili akreditáciu, stretnutie za rovnakým účelom (myslím to poďakovanie) s Jožom Garecom a Ivom Juričom, rýchlo sa pobaliť (to mi ide rýchlo... naplniť kufor a fototašku zvládnem... tak do hodiny), ešte telefonát so Števom Havlíkom (smial sa, že volá pre každý prípad... čo ak sa už nestretneme?) a pre zmenu telefonát s Tomášom. A koľko je hodín? Jedna ráno? Tak to sa mi už ani neoplatí ľahnúť si spať.... Aj tak by som musel o tretej vstávať! Stihol som sa vôbec rozlúčiť s najbližšími?
Pokračování zde najdete v pátek ráno!
