Váš příběh: Poslouchej své tělo

Text je ponechán v původním znění bez úprav.

Tento šport ma začal sprevádzať tesne pred začiatkom môjho štúdia na vysokej škole. V dobe, keď si všetci ostatní užívali vysokoškolský život, ja som chodil makať po večeroch do posilky, keď všetci ostatní dospávali tie dlhé noci, ja som si varil jedlo na nasledujúce dva dni. Je to tak, ak chceš byť iní ako väčšina, musíš robiť iné veci ako väčšina - viac sa dočítaš nižšie. Neľutujem ani jedinej minúty obetovanej tomuto športu ako záľube, pretože nie, že vyformoval moju postavu, ale hlavne ma vyformoval po mentálnej stránke, v tom najlepšom slovazmysle.

Chcete-li i Vy sdělit čtenářům nějaký zážitek, veškeré informace, jak se zúčastnit a získat za svůj text lákavou odměnu, načerpáte v počátečním článku cyklu s názvem Máte i Vy svůj příběh?

Na některé z dalších, již zveřejněných příběhů se můžete podívat po kliknutí na náhledy v souvisejících článcích pod příspěvkem či zadáním slov „váš příběh" do našeho vyhledávače.

Ako tak nad tým premýšľam, môj príbeh sa začal už vo veľmi mladom veku. Odkedy si pamätám, vždy som chcel byť iný ako ostatní, nie len čo sa postavy týka, ale tiež v obliekaní, v zmýšľaní, v smerovaní môjho života. Myslím, že toto je dôležitý faktor v tomto a vlastne v každom športe - dokázať robiť iné veci ako ostatní, ak chceš byť výnimočný musíš robiť výnimočné veci...

Ale späť k mojim začiatkom. Ak nerátam domáce klikovanie, brušákovanie a bicepsové zdvihy s dvojlitrovými fľašami naplnenými pieskom, tak môžem povedať, že môj príbeh sa začína, keď som prvý krát vstúpil do posilky cca. pred 6 rokmi. Všetci hovoria, aké boli začiatky ťažké, ja to tak nevnímam. Cvičilo sa mi veľmi dobre, prvé týždne som chodil so skúsenejším starším bratom - ten ma vždy prinútil cvičiť nohy. Za čo som mu teraz veľmi vďačný. :) Ale prečo sa mi cvičilo dobre? Asi lebo som mal v hlave ten naivný názor, že do konca leta budem mať ukážkovú formu (bol začiatok leta). No samozrejme, že to tak nebolo, keď to tak nebolo po roku ani po dvoch - vtedy prišli tie ťažké obdobia. Obdobia, keď sa Vám zdá, že dodržiavate všetko, čo píšu "odborníci" na fórach a v časopisoch. Obdobia, keď sa Vám zdá, že tomu obetujete celý život, ale nič sa nevracia späť. Demotivácia je horšia ako choroba... Takto som fungoval ďalšie dva roky, až kým som si neuvedomil najdôležitejšiu vec, vec, ktorá mi skutočne zmenila postavu - počúvať svoje telo. Dovtedy som mal všetko nalinajkované - jedlo každé tri hodiny, veľké množstvo bielkovín (aby náhodou nedošlo k odbúravaniu svalov), veľké množstvo sacharidov (aby som bol pri tréningu silný a pekne naberal svalovú hmotu). :) Všade som so sebou vláčil tie odporné misky s tým odporným jedlom. Ale pribral som. Za 4 roky cca 25 kg, ale ani si netrúfam povedať, koľko z toho boli svaly, ak poviem, že 5 kíl, asi budem preháňať. Plus všetky tie tráviace problémy, napr. teraz neviem pochopiť, ako som nasilu mohol jesť ovsené vločky lebo "jeden na fóre povedal", že sú skvelé na naberanie svalov. Mňa z tých vločiek tak bolievalo brucho, že som občas musel vynechať tréning. Krútim hlavou sám nad sebou - nie len že ma to brzdilo, ale mohol som si vážne ublížiť.

Prejdem ale k tomu, ako to mám posledné obdobie. V tomto období sa mi radikálne zmenila postava. Dokonca mnoho ľudí ma začalo podozrievať z užívania nejakých podporných látok, čo mi samozrejme lichotí, ale nie je to tak. :) Práveže ja chcem byť tým dôkazom, hlavne pre všetkých tých mladých chalanov, že to ide aj bez toho. Stačí iba to jedno - počúvať svoje telo. Nikdy mi nechutili raňajky, vždy som sa premáhal, cítil som ich ešte celé doobedie v žalúdku. Tak som najprv vynechal vločky, neskôr aj tie vajcia so zeleninou - jednoducho neraňajkujem nič (ak nerátam tie dve - tri kávy do obeda). :) Moje prvé jedlo je teda o 12tej hodine. Toto jedlo je ľahké, väčšinou mäso (je úplne jedno, aké - z 200 g bravčovej krkovičky nepriberieš o nič viac alebo menej ako z 200 g kuracích pŕs), ďalej príloha - keďže nemusím lepok, volím ryžu alebo zemiaky, a k tomu veľa zeleniny, ktorú sa snažím obmieňať. V poslednej dobe som vynechal už aj predtréningové jedlo - bol to banán s proteínom a nejaké orechy cca 2 hodiny pred tréningom. Potom okolo 18tej hodiny prichádza tréning, ktorý je vďaka tomu, že telo nemusí riešiť nejaké spracovanie potravy, veľmi intenzívny. To, že si mal do tréningu iba jedno jedlo, neznamená, že budeš slabší, práve naopak. Nikdy som nemal také vysoké silové výkony ako potom, čo som obmedzil stravu na dve jedlá denne. Po tréningu je najväčšie jedlo dňa, kde prijmem väčšinu energiu a makronutrientov. Toto jedlo sa skladá niekedy aj z dvoch až troch malých jedál. Tu sa naozaj najem do sýta. V tomto systéme porušujem snáď všetky zásady zdravého stravovania. Ono asi by to bolo lepšie nazvať zastaralé zásady zdravého stravovania. Ale nikdy som sa necítil lepšie ako posledný rok. Keby mi niekto povie pred pár rokmi, že takto sa dá vybudovať postava, tak sa mu vysmejem do tváre. Možno aj Vaša reakcia bude taká, mne to ale funguje. Samozrejme neznamená to, že bude aj tebe. Ide iba o to, byť otvorený rôznym možnostiam a neriadiť sa slepo tým, čo niekto niekde na internete napíše.

Sledujte môj Facebook a Instagram.