Váš příběh: Vstaň a bojuj!

Text je ponechán v původním znění.

Začal som cvičiť pred štyrmi rokmi kvôli zhodení váhy, no začalo ma to baviť a dnes sa snažím naplno venovať silovému trojboju. Nie som nejak extra talentovaný, ale snažím sa to vynahrádzať mojou húževnatosťou. Momentálne trénujem pod vedením trénera a pripravujem sa na súťaže federácie IPF. Mám presne stanovený cieľ, ale robím to, lebo ma to skutočne baví, a to prajem každému, kto sa potí v gyme.

Chcete-li i Vy sdělit čtenářům nějaký zážitek, veškeré informace, jak se zúčastnit a získat za svůj text lákavou odměnu, načerpáte v počátečním článku cyklu s názvem Máte i Vy svůj příběh?

Na některé z dalších, již zveřejněných příběhů se můžete podívat po kliknutí na náhledy v souvisejících článcích pod příspěvkem či zadáním slov „váš příběh" do našeho vyhledávače.

Na začiatku som bol ako každý iný, robil som rôzne veci, ktoré už dnes nerobím. Nechodil som síce po diskotékach, ale moja životospráva bola veľmi slabá, od stravovania až po rôzne iné veci, ktoré by vylučovali rast svalstva.

Pred dvoma rokmi som mal 95 kilogramov čistého tuku a aj keď som chodil na korčule a bicykel a raz za dva mesiace do posilovne, nemal som ani dobrú kondičku, ani pevné svalstvo, čiže ani dosť sily. No mal som niečo čo neskôr znamenalo oveľa viac, a to schopnosť zaprieť sa a ísť ďalej aj napriek bolesti či nechuti. Vždy som vo svojom vnútri živil chuť po športovaní na vyššej úrovni, no nebol som veľmi športový typ a v podstate ma ani nejaký šport tak veľmi nezaujal, aby som mu niečo obetoval. Mal som však jeden sen o tom, ako schudnem a vypracujem sa, no vždy to bol iba sen, keď som začal chodiť na strednú školu, tak veľa mojich spolužiakov chodilo do posilovne, kedže som bol na školskom internáte, mali sme tam aj školskú posilovňu, ktorá bola vždy plná, no ja som sa jej oblúkom vyhýbal. V druhom ročníku som chcel začať, ani som sa neprihlásil do školského krúžku, ktorý stál na rok 10 euro, aby som mohol chodiť cvičiť. Môj spolubývajúci bol dosť chudý a začal cvičiť s kamarátom na internáte, ktorý bol zasa viac pri sebe, a obom to išlo. Jeden perfektne priberal a druhý chudol a ja som sa len prizeral a hovoril o tom, ako začnem, vždy som vedel, ako na mňa ľudia pozerajú, pretože som ani sám pre seba veľa neznamenal. No v jeden deň som sa rozhodol, že začnem, a môj spolubývajúci bol veľmi ochotný a pomohol mi začať, ukázal mi čo kedy a ako cvičiť, no vydržalo mi to iba jeden týždeň.

V posilovni som bol vnímaný ako slaboch a ja som si to vzal ku srdcu, čo som však robiť nemal, lebo tým som vo svojich očiach klesol ešte viac. Ďalšie obdobie som sa vykašlal na to a radšej som po škole ďalej pozeral filmy alebo chodil na internet do pubu. Jedného dňa som sa však zamyslel a kedže som nebol zo sebou vôbec spokojný, mal som zo seba zlý pocit a vyústilo to až do toho, ako som sa videl o 10 rokov s veľkým bruchom, sám a zo zlou životosprávou. A tak som sa rozhodol, že s tým musím niečo urobiť, a kedže sa blížili jarné prázdnin, rozhodol som sa začať vtedy.

Jarné prázdniny začali a ja som sa rozhodol, že to začnem behom. Bývam neďaleko letiska a často som tam chodieval, a tak som začal behať tam, je to asi 1,5 kilometra a s cestou späť 3 kilometre. Vtedy to bolo pre mňa ako odbehnúť maratón, techniku som nemal a dosť ma boleli členky kvôli mojej váhe. No teraz som to už vzdať nechcel, a tak som išiel ďalej, vtedy som si uvedomil že to dokážem, a to, že som sa vedel zaprieť, som chcel využiť. Ked prázdniny skončili začal som chodiť do posilovne ďalej som behal a robil som všetko preto, aby som schudol. Upravil som si stravu a začalo ma to baviť, bavilo ma to, že dokážem všetko, čo chcem, kedže už o 3 mesiace som mal o 17 kilogramov menej, v čo som nikdy nedúfal, kedže vždy som sa trocha o to pokúšal, no zrazu to išlo a to len vďaka tomu, že som chcel niečo zmeniť a tým som si aj začal veriť. Prestal som jesť zbytočne veľa tukov a snažil som sa nabrať nejaké svalstvo, moja najslabšia stránka bol chrbát, kedže som s ním mal problémy. Moje začiatky boli ťažké, kedže som videl, že každý v posilovni ma podceňuje a čaká, kedy to zabalím. No ja som zistil, že je to len a len na mne, prestal som vnímať všetko okolo seba a začal sa sústrediť na svoje výsledky, ktorými som všetkých v tej posilovni predbehol nielen po objemovej, ale aj silovej stránke a doteraz mám znova 95 kíl, ale v celkom inej forme a kedže som vtedy mal najväčší problém s mŕtvym ťahom, bench-pressom a drepom, dnes robím trojboj. Z mojich najslabších stránok som sa snažil urobiť tie najsilnejšie. A dnes mi už nikto nemôže povedať, že niečo nedokážem, netvrdím, že som najlepší, no urobím všetko preto, aby som to dosiahol, pretože si verím, že to dosiahnem. A za to som cvičeniu najvďačnejší, tomu, že ma nezmenilo po fyzickej, ale najme vnútornej stránke. Každý, kto si neverí, nevie, o čo prichádza. A stačí tak málo.