Toto je komerční sdělení, Ronnie.cz není jeho autorem.
Text je v originálním znění.
Text a foto: BORIS BÁRDOŠ
Vraví sa, že ľahká cesta obvykle nikam nevedie. Z tohto pohľadu sa Dávid Oravec z Kežmarku, 22-ročný veľký prísľub slovenskej kulturistiky, na svojej športovej púti rozhodne bezcieľne nefláka. Od pondelka do piatka zarezáva ako zvárač v Tatravagónke Poprad. Ťahá dvanásťhodinové zmeny, pričom kvôli vyššiemu finančnému ohodnoteniu berie len nočné. Iste, peniaze sa zídu, súťažná kulturistika na vrcholnej úrovni nie je lacný špás a rozvážny mladík si všetko hradí zo svojho vrecka...
V čase, keď už i nejeden dorastenec na sociálnych sieťach verejne žalostí nad nezáujmom sponzorov, Oravec nefňuká, ale "maká". Systematicky a vytrvalo kráča za svojím detským snom o impozantnej muskulatúre a súťažných vavrínoch. Napĺňať ho začal ako 13-ročný, v pivničnej činkárni ich rodinného domu v Kežmarku. V otcom zhotovenej posilňovni trénuje dodnes - sám, bez kobercov, fitbalov a drahých strojov, zato však s hromadou poctivého železa. Z podobných skromných pomerov kedysi vzišiel ruský bombardér Alexander Fjodorov, ktorého tréningové začiatky sú späté s pivničnou činkárňou kdesi na petrohradskom cintoríne. Oravca s ním nespája len sparťanské tréningové prostredie, ale i talent, vôľa drieť a v neposlednom rade svalové objemy a schopnosť vyniknúť už v mladom veku i medzi podstatne staršími a skúsenejšími súpermi. Alexander Fjodorov v roku 1998 zvíťazil na MS juniorov IFBB, kým v súťažnej forme 105 kg vážiaci Dávid Oravec na svoju premiéru na medzinárodných pódiách stále ešte len čaká. Keďže v juniorských vekových kategóriách má pred sebou ešte jednu sezónu, rok 2015 by mohol byť vo viacerých ohľadoch jeho rokom.
Kedy si začal s posilňovaním?
Systematicky trénujem od trinástich rokov, príležitostne som však cvičil už i skôr. Doma v pivnici mám kompletne vybavenú posilňovňu, dodnes v nej trénujem. Náradie pozváral otec, ktorý sám pravidelne posilňoval. Doma sme mali vždy plno časopisov o kulturistike, najmä MUSCLE&FITNESS, odkiaľ som čerpal motiváciu.
Skôr, než si začal posilňovať, venoval si sa iným športom?
Nie. Od malička som mal v hlave len kulturistiku. Povedal som si, že počkám do trinástich a potom s ňou začnem s plnou vážnosťou. Trinásť, to bol pre mňa ten správny vek, kedy začína prudko stúpať prirodzená hladina testosterónu a zvyšuje sa i úroveň rastového hormónu. Myslím si, že som urobil dobre.
Mal si v tom čase nejaký športový vzor?
Asi ako každý chalan - Arnolda Schwarzeneggera. Je to stelesnená motivácia. Neskôr som začal obdivovať Ronnieho Colemana. Myslím si, že z pohľadu svalového rozvoja a kvality je to najlepší kulturista všetkých čias a dlho ho nikto neprekoná.
Odkiaľ si v kulturistických začiatkoch čerpal potrebné informácie?
Najmä z časopisov a z internetu. Kulturistika nie je len o dvíhaní činiek, treba ju študovať. Ako kulturistický samouk som prečítal veľmi veľa článkov, ktoré si však neraz navzájom odporovali. Takže som sa zavše učil i na vlastných chybách. Každému funguje čosi iné, preto je dôležité dobre spoznať svoje telo.
Kedy si začal mať súťažné ambície?
Ešte skôr, než som vôbec začal trénovať. Väčšina kulturistov sa k činkám dostane z iného dôvodu a neskôr - keď už na nich vidieť zlepšenie - začnú premýšľať o súťažení. U mňa to bolo naopak, chcel som byť súťažným kulturistom odjakživa.
Kde si sa napokon odhodlal vystúpiť na súťažné pódiá?
Na majstrovstvách Slovenska juniorov v Zuberci, na jar roku 2011. Keď som sa ako 18-ročný rozhodol skúsiť to, zašiel som najprv za pánom Jozefom Andrejom. V Poprade viedol oddiel Galaxy 2, stal som sa jeho členom a súťažil zaň až do konca tohto roku. Na svoj súťažný debut som sa však i naďalej chystal sám doma v Kežmarku. Hoci som mal v tom čase už relatívne dosť informácii o tréningu, chýbali mi akékoľvek znalosti o súťažnej príprave. Nepoznal som sa ani so žiadnym súťažným kulturistom, ktorý by mi poradil. Nejaké informácie som si teda našiel na webe a čo to som si domyslel. Príprava mi napokon trvala necelé štyri mesiace a vôbec som si nebol istý, či postupujem správne. V tom čase som sa navyše ešte učil na maturitné skúšky a chodil som do autoškoly, bolo to teda dosť stresujúce. Veľa som schudol, okrem tuku zo mňa zišlo aj dosť svalov. Pravda, vtedy som ešte nezarábal, takže mi s nákupom i prípravou stravy pomáhali rodičia a doplnky výživy som nemal vôbec žiadne... No napokon to i napriek okolnostiam dopadlo dobre. V Zuberci som nastúpil s váhou 83,4 kg a zvíťazil som v kategórii klasickej kulturistiky juniorov.
Toto je len časť textu. Pôvodný rozhovor M&F s Dávidom Oravcom v plnom znení, plus jeho tréningový program na všetky svalové partie, prináša januárové (1/2015) číslo mesačníka MUSCLE&FITNESS.
Článek v plném znění naleznete
v Muscle&Fitness 1/2015, který zakoupíte v novinových stáncích nebo zde.
