Toto je komerční sdělení, Ronnie.cz není jeho autorem.
Text: BORIS BÁRDOŠ
Foto: archív M&F, Sportrevue a J. G.
Rodák z Veľkých Ripnian v topoľčianskom okrese Jozef Grolmus (53) je pre československú kulturistickú scénu legendou. Lepšie povedané, ústrednou postavou viacerých legiend. Napríklad tej z tridsaťdva rokov starého príbehu o tom, ako sotva 21-ročný junior porazil na československom šampionáte v Trnave (1982) v kategórii do 169 cm celú vtedajšiu seniorskú špičku, vrátane majstra Európy (1979) a bronzového medailistu z MS (1978) Roberta Dantlingera. Grolmus v tom roku zhromaždil vo svojich rukách tituly juniorského i seniorského majstra Československa, čo je v prostredí slovenskej kulturistiky vskutku ojedinelá záležitosť. (Z českej strany niekdajšieho Československa to v roku 1990 dokázal Štefan Orosz.)
S menom Jozef Grolmus súvisí i ďalší primát - ako vôbec prvému našincovi sa mu v roku 1985 vo švédskom Göteborgu podarilo získať titul majstra sveta IFBB (do 90 kg). O rok neskôr sa ako doposiaľ jediný rodák z územia bývalého Československa prebojoval desiatou priečkou do TOP 10 na najprestížnejšom zápolení profesionálneho bodybuildingu o titul Mr. Olympia (Chicago, 1986), pričom - ako sám s dešpektom poznamenáva - len čudesné praktiky nemeckých rozhodcov ho pripravili o miesto vo finále... A to i napriek tomu, že v roku 1982 Grolmus emigroval na „západ“ a spomínané medzinárodné úspechy, vrátane titulu kontinentálneho šampióna IFBB (do 90 kg, Haag, Holandsko), dosiahol už vo farbách Nemecka, kde bol v roku 2009 aj uvedený do kulturistickej siene slávy.
Legendárna je i Grolmusova masívnosť, ktorá sa mu v rokoch jeho kariéry profesionálneho kulturistu zaslúžila o prezývku The Giant (Gigant). Na posteroch z obdobia svojho výkonnostného vrcholu v polovici 80. rokov m. s. udivuje impozantným hrudným košom, masívnymi stehnami, no najmä excelentnými pažami. Hoci si ich obvod meral len celkom výnimočne, v roku 1986 pri váhe 99 kg mu meracia páska okolo napnutého nadlaktia ukázala 55 cm!
K štatútu legendy patrí i určitá dávka tajomna. V Grolmusovom prípade sa o ňu postarala aj emigrácia do Nemecka v roku 1982, kvôli čomu zostal - napriek skvelým športovým výsledkom - minulým režimom zámerne prakticky nepovšimnutý. Priezvisko Grolmus sa tak v médiách objavuje až v 90. rokoch m. s. - nie náhodou najmä na stránkach tohto časopisu, ktorý začína vychádzať v roku 1991 a cení si jeho odbornosť ako autora článkov o tréningu. (Pravda, neskôr i v rôznych bulvárnych periodikách v súvislosti s tragickým osudom Jozefových dvoch starších bratov a takisto skvelých kulturistov - Pavla, majstra sveta a Európy, a Petra, šampióna Československa. Obaja boli zavraždení v roku 1996, ich telá boli objavené až po desiatich rokoch neďaleko Brezna...)
K nádychu tajomna okolo najmladšieho z kulturistického rodu Grolmusovcov prispieva i jeho povaha. Introvert, šetriaci slovami, no často prejavujúci svojský osobitý humor. O svojich vlastných úspechov hovorí nerád, zväčša nad nimi len mávne rukou. Sláva, poľná tráva, vraví s nefalšovanou skromnosťou, pričom priznáva, že súťažnú kulturistiku dnes už vôbec nesleduje a ani ho vraj nezaujíma. Zaujíma sa však o všetko, čo súvisí s tréningom. Ako majiteľ fitcentra v nemeckom Graben-Neudorfe, kde žije spolu s manželkou Hellou, predsa musí byť v obraze, aby svojim klientom mohol náležite poradiť. A zjavne v činkárni ani sám nezaháľa, súdiac podľa stále impozantného zjavu, ktorým sa prezentoval počas februárovej návštevy redakcie M&F v Bratislave.
Čo bolo pre teba najväčšou motiváciou, keď si začínal posilňovať?
Podváha. Ako chlapec som bol veľmi chudý, za čo som musel neraz znášať ústrky svojich rovesníkov. Ako žiak deviatej triedy základnej školy v rodných Veľkých Ripňanoch som počas školskej brigády raz našiel v skrini hŕbu časopisov Tréner a cvičiteľ. Uchvátili ma obrázky svalnatých kulturistov a reprodukcie ich tréningových plánov. Všetky stránky s tematikou bodybuildingu som si starostlivo povytŕhal a odniesol domov. Mal som šťastie, že môj starší brat Peter bol sústružník. V práci vyrobil lavičku, hrazdu, stojany na drepy, veľké i malé činky. Napokon sme mali rodnom dome pomerne slušne zariadenú činkáreň, kde sme trénovali.
Po nástupe na stredné odborné učilište v bratislavskom Slovnafte si v tréningu pokračoval už ako člen BSP Vinohrady.
Po príchode do Bratislavy som sa intenzívne zaujímal o možnosť tréningu. S cvičením som totiž nemienil za žiadnych okolností prestať. Zhodou okolností niekoľko chlapcov zo Slovnaftu, kde som ako učeň praxoval, trénovalo v posilňovni BSP Vinohrady na Prešovskej ulici v Bratislave. Keď videli môj záujem, navrhli mi, nech sa tam prihlásim aj ja. Urobil som to a prijali ma.
Kedy si začal mať súťažné ambície?
Nás mládežníkov mal v BSP Vinohrady pod palcom Ľudo Major, ktorý bol v tom čase predsedom oddielu i trénerom. Intenzívne som s ním spolupracoval celé moje dorastenecké i juniorské obdobie. V podstate ma naučil trénovať, ukázal mi cestu. Keď ma prijali do oddielu, moji vrstovníci Ivan Turtev a Milan Rehák sa pod jeho vedením už pripravovali na dorastenecké šampionáty. Keď sa ma teda Ľudo opýtal, či by som si nechcel súťaže vyskúšať i ja, súhlasil som. To, že som začal so súťažením, je Ľudova zásluha. Ako 16-ročný som na majstrovstvách Slovenska dorastu 1977 obsadil tretie miesto v kategórii do 170 cm.
V nasledujúcich rokoch to ale malo byť ešte lepšie.
Súťaženie ma chytilo. Kým zo začiatku som cvičil len pre seba, od tej chvíle som zatúžil po súťažných vavrínoch. Tvrdo som drel a v roku 1978 som - spoločne s oddielovými kolegami Ivanom Turtevom a Milanom Rehákom - triumfoval na dorasteneckých majstrovstvách Slovenska i Československa. Ja som zvíťazil v kategórii do 170 cm, Milan do 175 cm a Ivan nad 175 cm. Na šampionáty nás sprevádzal v úlohe trénera Ľudo Major, panovala tam výborná atmosféra. V doraste som majstrovský titul - slovenský i československý - obhájil aj v nasledujúcom roku. V roku 1980 som na domácich šampionátoch rovnako úspešne debutoval i medzi juniormi a na MEJ som vo váhe do 75 kg skončil strieborný. Zlato z majstrovstiev Slovenska i Československa juniorov som potom úspešne zopakoval i v rokoch 1981 a 1982. V roku 1982 som navyše ako vôbec jediný slovenský kulturista dokázal zároveň zvíťaziť nielen na juniorských ale i seniorských šampionátoch - Slovenska aj Československa.
Toto je iba časť textu. V pôvodnom interview v júnovom (6/2014) čísle MUSCLE&FITNESS približuje Jozef Grolmus dôvody svojej emigrácie, vracia sa do prvých chvíľ v cudzine, opisuje vrcholy svojej kulturistickej kariéry a poskytuje nevšedný pohľad do zákulisia profesionálneho bodybuildingu.
Pokračovanie rozhovoru pripravujeme.
Článek v plném znění naleznete
v Muscle&Fitness 6/2014, který zakoupíte v novinových stáncích nebo zde.
Víte, že...
